Život Prešova
online
online
Česká herečka Jana Brejchová má 80 rokov
19.01.2020 Celý región
Praha
19. januára (TASR) – Svojim šarmom si získala priazeň tisícok mužov a
vďaka nemu jej prischla sympatická prezývka "česká Bardotka".
K filmovaniu sa dostala bez školskej umeleckej prípravy. Herečka Jana
Brejchová sa v pondelok 20. januára dožíva 80 rokov.
Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Vyrastala v početnej rodine a film do jej života vstúpil už v ranom detstve. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb (1953), jeho asistent Ladislav Helge hľadal po pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky. A vybral si Janu Brejchovú. Touto postavou sa pre ňu rozbehla kariéra, ktorá mala v určitých obdobiach aj medzinárodný ohlas.
Po ukončení základnej školy už Jana Brejchová nepokračovala v ďalšom vzdelávaní. Pracovala ako pisárka a keď ju povýšili na sekretárku, mala už toľko filmových ponúk, že by popri tom inú robotu nestihla. Medzi tie výraznejšie patrí film Vlčí jáma (Jiří Weiss, 1957), v ktorom sa prejavila ako herečka s výrazne prepracovaným psychologickým charakterom.
Dievčenský pôvab i vyspelé herectvo uplatnila vo filmoch Žižkovská romance (Zbyněk Brynych, 1958) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka (1958). V tom istom roku sa stala najúspešnejšou českou herečkou. Režisér Krejčík, ktorého si Brejchová mimoriadne vážila, jej ponúkol aj hlavnú úlohu vo filme Probuzení (1959), ktorý realisticky zobrazoval život mladej generácie.
Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla Brejchová v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka z roku 1960 Vyšší princip. Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia však patrí aj jej prvé nevydarené manželstvo s režisérom Milošom Formanom.
Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Pri práci v Nemecku sa zoznámila so svojim druhým manželom – nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom. Po roku sa ich manželstvo skončilo rozvodom. Zo zahraničných produkcií stoja v jej prípade za zmienku snímky ako napríklad česko-nemecký film Dům v Kaprové ulici (Kurt Hoffmann, 1965), za ktorý bola v Nemecku ocenená ako najlepšia herečka.
Na domácej pôde našla nové tvorivé zázemie vďaka režisérovi Evaldovi Schormovi. Pod jeho vedením nakrútila snímky Každý den odvahu (1964) a Návrat ztraceného syna (1966).
Pôsobenie pred kamerou v tom období rozširovala o komediálny žáner, a to aj vďaka svojmu tretiemu manželovi hercovi Vlastimilovi Brodskému. Spolu hrali vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), alebo Farařův konec v réžii Evalda Schorma (1968). V prvej polovici 70. rokov minulého storočia Brejchová opäť po boku Brodského hrala v komédii Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), či vo filme Noc na Karlštejne (Zdeněk Podskalský, 1973). V roku 1974 si s Brodským zahrala manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku...?
Nové herecké kreácie na vyššej umeleckej úrovni jej umožnili režiséri Jaromil Jireš vo filme Mladý muž a bílá velryba (1978) nakrútenom podľa prózy Vladimíra Párala a Jiří Svoboda, ktorý ju obsadil do povojnovej drámy Zánik samoty Berhof (1984) a do filmu Skalpel, prosím (1985). V snímke z lekárskeho prostredia excelovala po boku Miroslava Macháčka. Divákov tiež zaujala v trpkej komédii Kráska v nesnázích (Jan Hřebejk, 2006). Nezabudnuteľné je Brejchovej stvárnenie kráľovnej v úspešnom seriáli Arabela autorskej dvojice Václav Vorlíček a Miloš Macourek.
Bola takmer výhradne filmovou herečkou. Na počiatku svojej kariéry odmietla ponuku režiséra Jana Kačera, aby sa stala členkou slávneho pražského Činoherního klubu. Na javisko vstúpila prvý raz v roku 1970 na pôde Divadla Na Vinohradech. V 80. rokoch ju zviditeľnila divadelná komédia Dobrou noc, mami, v ktorej po boku Květy Fialovej žala úspechy po celom Československu.
O svojej práci pred filmovými kamerami v rozhovore pre iDnes.cz povedala: "Pri filme som sa narodila, to je pravda. Videla som ako niektorým divadelným hercom robil film problémy, pretože boli zvyknutí na väčší výraz a na divadelnú techniku. To ja som mala s divadlom iný problém – že v hľadisku sú živí ľudia. Pretože vo filme hrám iba pre tých, ktorí tam sú zamestnaní – skriptka, maskérka, kameraman – všetkých ich poznám. Ale v divadle sedí tristo cudzích ľudí, je tam tma. Jama levova."
Po Vlastimilovi Brodskom sa životným partnerom Brejchovej stal herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej štvrtým a posledným manželom bol herec Jiří Zahajský. S Vlastimilom Brodským má dcéru Terezu, ktorá je tiež veľmi úspešná divadelná, televízna i filmová herečka.
Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Vyrastala v početnej rodine a film do jej života vstúpil už v ranom detstve. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb (1953), jeho asistent Ladislav Helge hľadal po pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky. A vybral si Janu Brejchovú. Touto postavou sa pre ňu rozbehla kariéra, ktorá mala v určitých obdobiach aj medzinárodný ohlas.
Po ukončení základnej školy už Jana Brejchová nepokračovala v ďalšom vzdelávaní. Pracovala ako pisárka a keď ju povýšili na sekretárku, mala už toľko filmových ponúk, že by popri tom inú robotu nestihla. Medzi tie výraznejšie patrí film Vlčí jáma (Jiří Weiss, 1957), v ktorom sa prejavila ako herečka s výrazne prepracovaným psychologickým charakterom.
Dievčenský pôvab i vyspelé herectvo uplatnila vo filmoch Žižkovská romance (Zbyněk Brynych, 1958) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka (1958). V tom istom roku sa stala najúspešnejšou českou herečkou. Režisér Krejčík, ktorého si Brejchová mimoriadne vážila, jej ponúkol aj hlavnú úlohu vo filme Probuzení (1959), ktorý realisticky zobrazoval život mladej generácie.
Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla Brejchová v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka z roku 1960 Vyšší princip. Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia však patrí aj jej prvé nevydarené manželstvo s režisérom Milošom Formanom.
Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Pri práci v Nemecku sa zoznámila so svojim druhým manželom – nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom. Po roku sa ich manželstvo skončilo rozvodom. Zo zahraničných produkcií stoja v jej prípade za zmienku snímky ako napríklad česko-nemecký film Dům v Kaprové ulici (Kurt Hoffmann, 1965), za ktorý bola v Nemecku ocenená ako najlepšia herečka.
Na domácej pôde našla nové tvorivé zázemie vďaka režisérovi Evaldovi Schormovi. Pod jeho vedením nakrútila snímky Každý den odvahu (1964) a Návrat ztraceného syna (1966).
Pôsobenie pred kamerou v tom období rozširovala o komediálny žáner, a to aj vďaka svojmu tretiemu manželovi hercovi Vlastimilovi Brodskému. Spolu hrali vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), alebo Farařův konec v réžii Evalda Schorma (1968). V prvej polovici 70. rokov minulého storočia Brejchová opäť po boku Brodského hrala v komédii Ďábelské líbánky (Zdeněk Podskalský, 1970), či vo filme Noc na Karlštejne (Zdeněk Podskalský, 1973). V roku 1974 si s Brodským zahrala manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku...?
Nové herecké kreácie na vyššej umeleckej úrovni jej umožnili režiséri Jaromil Jireš vo filme Mladý muž a bílá velryba (1978) nakrútenom podľa prózy Vladimíra Párala a Jiří Svoboda, ktorý ju obsadil do povojnovej drámy Zánik samoty Berhof (1984) a do filmu Skalpel, prosím (1985). V snímke z lekárskeho prostredia excelovala po boku Miroslava Macháčka. Divákov tiež zaujala v trpkej komédii Kráska v nesnázích (Jan Hřebejk, 2006). Nezabudnuteľné je Brejchovej stvárnenie kráľovnej v úspešnom seriáli Arabela autorskej dvojice Václav Vorlíček a Miloš Macourek.
Bola takmer výhradne filmovou herečkou. Na počiatku svojej kariéry odmietla ponuku režiséra Jana Kačera, aby sa stala členkou slávneho pražského Činoherního klubu. Na javisko vstúpila prvý raz v roku 1970 na pôde Divadla Na Vinohradech. V 80. rokoch ju zviditeľnila divadelná komédia Dobrou noc, mami, v ktorej po boku Květy Fialovej žala úspechy po celom Československu.
O svojej práci pred filmovými kamerami v rozhovore pre iDnes.cz povedala: "Pri filme som sa narodila, to je pravda. Videla som ako niektorým divadelným hercom robil film problémy, pretože boli zvyknutí na väčší výraz a na divadelnú techniku. To ja som mala s divadlom iný problém – že v hľadisku sú živí ľudia. Pretože vo filme hrám iba pre tých, ktorí tam sú zamestnaní – skriptka, maskérka, kameraman – všetkých ich poznám. Ale v divadle sedí tristo cudzích ľudí, je tam tma. Jama levova."
Po Vlastimilovi Brodskom sa životným partnerom Brejchovej stal herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej štvrtým a posledným manželom bol herec Jiří Zahajský. S Vlastimilom Brodským má dcéru Terezu, ktorá je tiež veľmi úspešná divadelná, televízna i filmová herečka.
V roku 2004 prevzala od prezidenta Českej republiky Medailu za zásluhy o štát v oblasti umenia.
,
www.ZIVOTPO.sk
